Pred rokom sme zorganizovali prvú konferenciu časopisu Smart Cities na Slovensku. Bola v Trnave a hovorili sme o víziách a stratégiách miest, hovorili sme o tom, aké je pre mestá dôležité mať víziu, prečo je potrebné uvažovať strategicky a následne pripravovať rozvojové projekty. Konferencia sa stretla s nečakaným ohlasom po celom Slovensku. Celoslovenská konferencia Smart Cities 2016 preto na základe dobrých skúseností a tiež odporúčaní účastníkov tematicky nadviazala na minuloročnú konferenciu. Venovala sa financovaniu mestského rozvoja.
Účastníkov konferencie privítala vôňa zrekonštruovanej Trnavskej synagógy na Halenárskej ulici. Jej zvláštna priateľská duchovná atmosféra sa spolu s ranným slnečným svitom premietla do slávnostného pocitu pri vstupe do budovy. Bola to prvá celoslovenská akcia, ktorá sa tu konala a vďaka ústretovosti Trnavského samosprávneho kraja sme si mohli spolu so 120 účastníkmi vychutnať zrodenie nového života tohto kultového miesta v strede historickej Trnavy.
Čo potrebujú chytré mestá, smart cities? Ako je to so zapájaním čo najväčšieho počtu ľudí a firiem do rozvoja miest? Ako môžu významné inovácie vplývať na zvyšovanie kvality života v mestách a ako môžu obnoviť dôveru obyvateľov a formovať ich vzťah k mestu?
To bola úvodná téma konferencie, prednesená šéfredaktorom časopisu Smart Cities Davidom Bártom – oboznámenie účastníkov s konceptom smart cities, s ich významom, vplyvom na rast zamestnanosti, na zvyšovanie kvality života, zlepšovanie povesti mesta. V krátkom úvode povedal, čo majú mestá urobiť pre to, aby dokázali začať s prípravou konceptu chytrého mesta.
Financovanie mestského rozvoja
Prvý programový blok konferencie bol venovaný financovaniu mestského rozvoja. Na Slovensku máme už dva roky nové programové obdobie, očakávame masívnejšie vyhlásenie výziev na čerpanie eurofondov a záleží nám na tom, aby proces ich čerpania bol efektívny a plynulý. Pracujú na tom úradníci na ministerstvách prostredníctvom prípravných výborov a odborných komisií, aj odborná verejnosť. Snahou konferencie bolo prispieť názormi ľudí z praxe v tomto – stále ešte prípravnom období – k správnemu nastaveniu výziev, odstráneniu administratívnych nedorozumení alebo prekážok. K tomu nás oprávňovali skúsenosti z minulého programového obdobia, ktoré neboli najlepšie.
Prvý príspevok bol zameraný na tému Integrovaných územných stratégií – v minulom programovom období sme boli zvyknutí na schému financovania prostredníctvom tzv. dopytovo orientovaných projektov. Nie celkom sa osvedčil tento prístup – predovšetkým jeho regionálny prínos bol malý. V súčasnosti sa pri príprave, financovaní a realizácii projektov kladie dôraz na zvyšovanie efektívnosti investícií – a to aj prostredníctvom hodnotenia investícií z hľadiska regionálnej efektívnosti.
Preto, aby bol proces integrovaných územných stratégií vnímaný a rozpracúvaný aj v rámci krajov a aby nebol chápaný formálne, sme vybrali príspevok z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Problematiku z pohľadu kraja a krajského mesta nám priblížila p. Renata Kaščáková, manažérka projektu Trenčín Si Ty.
Výhodou je, že naše spoločné stretnutia s primátormi a starostami už majú svoju históriu a môžeme porovnávať. Naša skúsenosť z minulého programového obdobia bola predmetom samostatnej analýzy – zhrnuli sme dôvody neefektívneho čerpania eurofondov a popísali sme príčiny na strane jednotlivých aktérov tohto procesu.
Navrhli sme niektoré inovatívne riešenia – napríklad dvojkolový spôsob podávania žiadostí. Navrhli sme aj nové témy – napríklad revitalizáciu vnútroblokov sídlisk. Mnohé z týchto opatrení sa zrodili v spoločnej diskusii s mestami a obcami a sú výsledkom našej spolupráce.
V minulosti pri tvorbe vízií a stratégií sme hovorili, že je neskoro začať na strane miest a obcí s prípravou projektov v polovici programového obdobia. To sa teraz zlepšilo – mestá aj obce sa pripravujú, aj vďaka tvorbe RIUS. Teraz je potrebná akcelerácia na strane ministerstiev, aby už vyšli výzvy, ale aby aj na strane ministerstiev sa proces prípravy a realizácie čerpania robil efektívne tak, aby sa odstránili administratívne nedostatky a vecné chyby, ktoré by mohli brániť realizácii projektov.
Informáciu k aktuálnemu stavu financovania komunálnych investícií prostredníctvom IROP uviedli v druhom príspevku programového bloku Financovanie páni Emil Pícha a Jozef Roško z MPRV. Ich vystúpenie malo prispieť k diskusii informovaných partnerov. Bolo zamerané na pripravované výzvy, na podávanie projektových zámerov, na informácie o alokáciách, o podmienkach čerpania eurofondov spolu s informáciou o stave prípravy Regionálnych integrovaných územných stratégií/ RIUS/.
Cieľom diskusie bolo nielen upresnenie prednesených informácií, ale aj vysvetlenie nejasností okolo potreby vypracúvania Plánov udržateľnej mobility pre podávanie žiadostí na realizáciu projektov cyklotrás. Na priamu otázku primátora Malaciek p. Říhu sa účastníci od predstaviteľa MPRV dozvedeli, že mestá budú môcť podávať a pripravovať projekty na realizáciu cyklotrás v rámci IROP bez Plánov udržateľnej mobility. To ich však nezbavuje povinnosti do budúcnosti tieto plány tvoriť, pretože projektov na tému dopravy bude v rámci nového programového obdobia viac a tie už existenciou Plánov udržateľnej mobility podmienené budú. Bolo zrejmé, že primátori si po tejto informácii vydýchli – veď mnohí schvaľovali nemalé finančné prostriedky v rozpočtoch na majetkovo-právne vysporiadanie cyklotrás. Šéfredaktor David Bárta potom prispel informáciou o českej metodike Plánov udržateľnej mobility, ktorou je možné sa s úspechom inšpirovať v podmienkach našich miest. Dokonca v špeciálnom vydaní časopisu Smart Cities je metodika tvorby PUM podrobne popísaná. Stačí si ju prečítať…
Zdroje Ministerstva kultúry boli vždy vnímané ako zdroje dotačného charakteru – a ani sa nikto nezamýšľal nad ich návratnosťou. Debata bola o tom, či ich je dosť.
Kreatívny priemysel, ktorý je novým zdrojom financovania IROP prostredníctvom Ministerstva kultúry, je nový aj v tom, že je založený na návratnosti investícií.
V európskych štátoch kreatívny priemysel neustále zvyšuje svoj percentuálny podiel na tvorbe HDP štátu, je zároveň akcelerátorom malého a stredného podnikania – v jeho najsofistikovanejšej forme. Centrami kreatívneho priemyslu v Európe sú dnes najmä mestá ako Londýn, Miláno, Paríž, Madrid, Varšava, Mníchov, Štokholm, Amsterdam, Berlín a Kodaň. Kreatívny priemysel zamestnáva v Európe vyše 6,7 milióna ľudí a je pre nás veľkou inšpiráciou. U nás je v rámci IROP nositeľom kreatívnych aktivít MKSR. Príspevok na túto tému predniesla Denisa Zlatá, zástupkyňa riaditeľa sprostredkovateľského orgánu pre IROP, prioritná os 3.
Inovácia v správe mesta
V druhom programovom bloku sa problematike aktívneho uplatňovania sofistikovaných technológií a organizačných riešení v rámci hospodárenia samospráv venovali zástupcovia dodávateľskej sféry, ako aj zástupcovia miest.
V úvodnej prezentácii David Bárta zhrnul základy budovania chytrého mesta prostredníctvom digitalizácie procesov a tvorbou rôznych druhov máp (pocitových máp, máp nevyužívaných objektov apod.) na podporu lokálnej ekonomiky i občianskych aktivít. V prvej časti bloku venovanému doprave generálny riaditeľ spoločnosti MasterCard Miroslav Lukeš popísal aplikáciu týchto princípov v aktuálnych projektoch v Českej republike. Projektoch, ktoré prispievajú k digitalizácii odbavenia cestujúcich vo verejnej doprave a tým otvárajú možnosti rôznych motivačných stimulov zameraných na zmenu dopravného správania. Vo svojom vystúpení vyzdvihol predovšetkým skutočnosť, že ľudia v Českej republike, ale aj na Slovensku, už celkom bežne používajú bezkontaktné platby ako jednoduchý spôsob platby a preto je vhodné tento potenciál zhodnotiť aj v iných oblastiach, napríklad na platby cestujúcich v dopravných prostriedkoch.
Martina Kirchrathová zo spoločnosti Ingenico predstavila inovatívne produkty, ktoré vyriešia technickú stránku platieb (bezdotykové platobné terminály a čítačky). Široký produktový rad pokrýva všetky možné riešenia – od jednoduchého „pípnutia“, až po zadávanie PIN a v blízkej budúcnosti nimi budú vybavené miesta, poskytujúce služby cez rôzne automaty, napríklad kávomaty, parkovacie automaty, elektro – nabíjacie stanice a pod.
V druhej časti bloku Jaroslav Klusák z Litoměřic doložil zo svojej praxe potrebu a prínosy práce energetického manažéra. Litoměřice sa profilujú ako jeden z lídrov energeticky úspešného mesta (viď následný článok) a dosahujú významné energetické a finančné úspory. Z jeho vystúpenia celkom jasne vyplynulo, že pozícia energetického manažéra sa mestám vyplatí. Marek Beneš z Hedviga Group sa, žiaľ, na konferenciu nedostavil, a preto jeho avizovanú prednášku na tému uplatnenia revolučnej technológie pomalého termického rozkladu odpadu predstavil David Bárta. Popísal súčasné nešváry odpadového hospodárstva postaveného na masívnom prevážaní odpadov, či prostého spaľovania tak cennej suroviny akou odpad celkom určite je. Technológia umožňuje efektívne energeticky vyťažiť odpad v podobe elektrickej energie, plynu a biopaliva druhej generácie.
Programový blok zakončilo vystúpenie predsedu komisie Smart Cities mesta Brna Jaroslava Kacera. Ukázal výsledky prvého roku práce tejto komisie ako aj celkové poňatie SC konceptu, ktorý je postavený na vytvorení pravidiel pre mestský ekosystém, do ktorého sa môžu zapojiť občania, spolky a asociácie, ako aj komerčné subjekty. Koncept je založený na digitalizácii procesov, transparentnosti a otvorenosti pre všetkých záujemcov o rozvoj mesta Brna.
Verejné obstarávanie
Za minulé obdobie sa nahromadilo veľké množstvo problémov súvisiacich s verejným obstarávaním. Preto mu bol na konferencii venovaný samostatný – tretí programový blok. Hoci je to téma, ktorá by vydala na samotnú konferenciu.
Problémy s verejným obstarávaním sú na strane investorov, na strane projektantov, problémy dopadajú aj na dodávateľov prác. Preto sme sa rozhodli formou diskusie zainteresovaných identifikovať problémy a ich príčiny, ktoré mnohokrát nie sú ani tak spôsobené legislatívou, ako skôr aplikačnou praxou.
Boli sme radi, že na moderovanie tohto bloku prijala pozvanie p. Zita Táborská, predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie. Bolo to dobré rozhodnutie – ako vyplynulo z príspevkov aj so záverečnej diskusie – vznikla odborná platforma, ktorej spoločnou snahou bude hľadať riešenia, nie iba výklad legislatívy.
Investor – mal by byť pánom verejného obstarávania, mal by obstarávať a nemalo by mu byť „obstarávané“. Je tomu skutočne tak? Je naozaj potrebné obstarávať iba podľa kritéria „najnižšia cena“? A čo so škodami, ktoré takto vzniknú – nekvalitou, nedokončením stavieb, nedodržaním lehôt – kto ich má znášať? Toto sú otázky, ktoré si najčastejšie kladú predstavitelia komunálnej sféry. Prečo majú prichádzať o peniaze z nezrealizovaných investícií iba pre nekonečné množstvá námietok, alebo zdĺhavé kontrolovanie verejných obstarávaní?
Podpredseda Združenia miest a obcí, primátor mesta Spišská Belá Štefan Bieľak takto kládol otázky za všetky mestá a obce na Slovensku. Je to logické – ak sa chceme a máme pripraviť na nové programové obdobie, chceme mať jasno v spôsobe obstarávania, ale aj v administratívnych postupoch, ktoré s verejným obstarávaním súvisia. Osobitnou otázkou sú potom zvláštne postupy pri uplatňovaní korekcií pri projektoch s finančnou podporou EÚ – pričom ku korekciám sa pristupuje tak, ako keby neboli žiadnym ministerstvom schvaľované. Sporný je aj spôsob uzatvárania dodatkov k zmluvám o NFP (automatické povinné pristúpenie k dodatku).
V podobnom kritickom duchu sa nieslo aj vystúpenie predsedu Slovenskej komory architektov Imricha Pleidela. Obstarávanie projektovej dokumentácie – ako výsledku duševnej činnosti – prostredníctvom elektronickej aukcie so zameraním na najnižšiu cenu môže vymyslieť iba ten, kto nikdy neprojektoval, nestaval a neniesol zodpovednosť za vykonané dielo. Riešením je široké uplatňovanie súťaží návrhov – kde návrhy posudzujú odborníci na obstarávanú problematiku. Dobre obstaraná projektová dokumentácia vie investorovi ušetriť nemalé finančné zdroje – väčšie, ako súťaž na dodávateľa stavby. To v prípade, ak náklady na investíciu posudzujeme korektne – ako náklady na investíciu počas celej dĺžky životnosti investície.
To potvrdil vo svojom vystúpení aj zástupca dodávateľa p. Bakoš zo spoločnosti mmcité, ktorý konkrétnymi ukážkami a vtipnými komentármi jasným spôsobom – na príkladoch inštalácií mestského mobiliáru z nedávnej praxe – poukázal na výsledky kvalitného a nekvalitného obstarávania.
Z diskusie vyplynuli závery, ktoré by sme radi prostredníctvom časopisu dali na vedomie komunálnej sfére v niektorom z budúcich čísel časopisu, pretože téma je stále živá. V nadväznosti na diskusné príspevky ponúkol zástupca šéfredaktora Vladimír Jurík možnosť usporiadať k jednotlivým tematickým okruhom odborné diskusie. Diskusie plánuje redakcia organizovať formou seminárov v rámci Smart Cities klubov. Za účasti primátorov, špecialistov na jednotlivé témy, ako aj pracovníkov z decíznej sféry budú nielen do hĺbky posúdené jednotlivé témy, ale budú k nim navrhnuté aj riešenia a závery. Takto chce časopis, spolu s poskytnutím mediálneho priestoru na diskusiu, prispieť k odbornej diskusii pri témach ako udržateľná mobilita, parkovanie v mestách, projektovanie, organizácia a financovanie cyklotrás, ale tiež bytová výstavba, regenerácia vnútroblokov sídlisk, či rozvoj regionálneho turizmu.
Záver: snahou organizátorov konferencie je trvale poskytovať priestor na výmenu informácií a získanie nových poznatkov. Čím sa táto konferencia líši od podobných podujatí je prístup k záverom – snahou o ich rozpracovanie do opatrení, ktorých cieľom je dosiahnuť pozitívnu zmenu v prospech miest a obcí.
Náš časopis a naše konferencie poskytujú nezávislý a odborný pohľad na odborné témy. Vytvárame platformu na výmenu skúseností, poskytujeme informácie o zahraničných skúsenostiach, rozvíjame diskusiu, navrhujeme zmeny. V súčasnosti neexistuje na Slovensku a v Čechách médium s podobným typom transféru poznatkov a skúseností. Preto sme radi, že na našu konferenciu si našlo čas vyše 120 účastníkov z prostredia slovenských miest. Je našou snahou do budúcnosti koncept Smart Cities konferencií vylepšovať tak, aby naši primátori mohli čerpať nové poznatky a použiť ich pri zvyšovaní kvality života v mestách a približovať ich k štandardu toho najlepšieho, čo v Európe existuje.
