Kde umiestniť novú škôlku? Ako bojovať proti kriminalite? Ktoré trasovanie električkovej trate je najlepšie? Toto je iba malý zlomok otázok, na ktoré dokážu dať odpoveď analytické mapy.
Mestské prostredie ponúka obrovské, veľakrát neprebádané množstvo rozmanitých informácií. V československom prostredí sa však neraz stretávame s tým, že ich nevieme nielenže efektívne využiť, ale veľakrát sa tiež prehliada jedna ich veľmi podstatná vlastnosť – geografický rozmer. Dáta samy o sebe mnohokrát nedokážu dať odpoveď na komplexné otázky súvisiace s aplikáciou mestských politík, avšak využitie geografického rozmeru otvára mestám úplne nové možnosti. Koľko staníc rýchlej zdravotnej pomoci je potrebných na kompletné pokrytie mesta pri dojazde 10 minút? Ktorá z potenciálnych lokalít pre stavbu novej knižnice dokáže pritiahnuť najviac rezidentov? Akým spôsobom vieme čo najefektívnejšie rozmiestniť a následne obsluhovať smetné koše? Mapy poskytujú odpovede na podobné otázky a umožňujú tak mestským plánovačom robiť efektívne rozhodnutia a plánovanie, čo následne vedie k finančným úsporám a k vyššej spokojnosti občanov.
Mesto Piešťany môže byť príkladom toho, ako to vyzerá, keď samospráva pochopí význam analytických máp a rozhodne sa využiť ich potenciál. V spolupráci s odborníkmi z oblasti kartografie a GIS systémov zostavili sériu máp, ktoré majú mestu pomôcť identifikovať a pochopiť rôznorodé procesy a javy prebiehajúce na území ich mesta, tak aby na ne vedeli adekvátne reagovať. Sekundárnou motiváciou bolo tiež zvýšiť záujem občanov o stave verejného priestoru, v ktorom žijú, a preto sa mesto rozhodlo niektoré mapy prezentovať či už na webe, alebo priamo v uliciach.
Pred začiatkom celého projektu potrebovali v Piešťanoch zostaviť tím odborníkov. Rozsah a zloženie vo všeobecnosti závisí na veľkosti mesta, cieľoch a podmienkach, v ktorých projekt vzniká. V tomto prípade sa do projektu zapojil jeden zamestnanec z odboru územného plánovania a dvaja externí GIS špecialisti.
V prvom kroku bolo potrebné zmapovať všetky priestorové dáta, ktorými mesto alebo verejné inštitúcie (napr. štátna polícia) disponujú. Následne boli, so zreteľom na lokálne špecifiká, potreby a dostupnosť, identifikované priestorové informácie, ktoré mestu chýbali a ktoré by mohli byť užitočné. Táto prvotná fáza projektu zásadným spôsobom určila celkové smerovanie a výsledky, a preto bola dôležitá hĺbková analýza.
Ďalším prirodzeným krokom je zber chýbajúcich dát. V Piešťanoch táto fáza trvala zhruba mesiac a pozostávala prevažne zo zberu dát priamo v teréne. Zisťovali sa napríklad intenzity pešej a cyklistickej dopravy, hodnotil sa parter, stav ciest a chodníkov, identifikovali sa preluky...
Predposlednou fázou je samotné spracovanie dát. Modelovanie pohybu, polohy, distribúcie alebo interakcie, regresné a lokačné analýzy, identifikácia zhlukov, vzorcov správania... Software ArcGIS, s ktorým ste sa mnohí pri svojej práci už určite stretli, je neoceniteľným pomocníkom a ponúka nepreberné množstvo priestorových analytických nástrojov. V tejto fáze projektu je najdôležitejším hráčom skúsený GIS špecialista. Je potrebné, aby sa vyznal v spleti rozličných nástrojov a aby s ich pomocou vedel zostaviť sériu potrebných výstupov. V prípade Piešťan trvalo spracovanie všetkých informácií približne dva mesiace a GIS špecialisti si občas užili aj naozaj perné chvíle. Niekedy napríklad po niekoľkohodinovom bežaní analýzy v GIS (dátové vstupy boli v niektorých prípadoch naozaj veľké) namiesto očakávaného výsledku celý systém padol. Ten pocit ale pozná asi každý, kto kedy s GIS pracoval.
Po piatich mesiacoch práce už teda zostal iba posledný krok, a tým je interpretácia, zhodnotenie a aplikácia výsledkov. Ako to teda v Piešťanoch dopadlo? Vzhľadom k tomu, že projekt bol ukončený iba nedávno, a vzhľadom k obmedzeniam článku sa vám pokúsime priblížiť aspoň niektoré zistenia.
Mestský plánovači napríklad zistili, že graffiti v meste sú vysoko zhlukovým fenoménom s výraznými hotspotmi mimo centra. Vedia si tak teraz napríklad vypočítať hrubý odhad finančných nákladov potrebných na ich celomestské, prípadne cielené odstraňovanie. Taktiež v prípade, že sa mesto rozhodne postaviť pre sprejerov park, vie pri vyberaní lokality vziať do úvahy lokalizáciu týchto hotspotov.
Zanalyzovali tiež potenciál MHD zastávok, ktorý teraz môžu porovnať s reálnymi dopravnými výkonmi a tak identifikovať zastávky, kde by bolo možné prilákať viac cestujúcich. Vďaka tomu sa tak vedia zamerať na okolie týchto zastávok či už marketingovými aktivitami, alebo napríklad aj dopravným prieskumom. „Identifikácia troch oblastí s nedostatočným pokrytím zastávkami, kde sa nachádza 11 300 potenciálnych zákazníkov, nám veľmi pomôže v ďalšom úsilí pri zvyšovaní efektivity MHD v našom meste,“ vyjadril spokojnosť s výsledkami vedúci oddelenia IT a majetkových služieb Ing. Peter Mihálik.
Zmapovaním cyklodopravy bol zistený prekvapivo silný severo-južný prúd, v ktorom dominujú cyklisti napriek absencii akýchkoľvek cyklochodníkov. Naopak niektoré západo-východné prúdy vykazujú omnoho menšiu intenzitu ako očakávanú, a mesto preto plánuje tieto zistenia zapracovať do ďalšieho rozvoja siete cyklochodníkov.
„Dobré mesto je ako dobrá párty – ľudia zostávajú dlhšie, pretože si to užívajú,“ slová slávneho architekta Jana Gehla vystihujú podstatu úspešných miest. Každé mesto, ak chce byť úspešné, musí robiť správne rozhodnutia a iba to nám umožňuje budovať mestá, kde sa ľudia cítia príjemne. Na to je ale potrebné mať čo najviac informácií, a práve to je oblasť, v ktorej dokážu analytické mapy hrať neoceniteľnú úlohu. Vedia totižto odhaliť javy, súvislosti a vzťahy, ktoré tabuľka v exceli nedokáže.
