Rozhovor s Vladimírom Ledeckým, starostom Spišského Hrhova
Vladimír Ledecký upútal redaktorov Smart Cities na konferencii reSITE 2014 v Prahe. S nadhľadom a vtipom predstavil príbeh Spišského Hrhova, malej obce na východnom Slovensku, ktorú ako starosta priviedol k výnimočným výsledkom v oblasti znižovania nezamestnanosti, integrácie rómskej menšiny či skvalitňovania infraštruktúry. Počas jeho šestnásťročného pôsobenia na poste starostu sa zdvojnásobil počet obyvateľov obce. Majú vlastnú koncepciu rozvoja, ktorá pokrýva celu škálu činností obce ako aj mikroregiónu. Prevádzkujú jedinečný model obecného sociálneho podniku. Vznikol tu priemyselný park s rozlohou 40 hektárov. Obec je na národnej i európskej úrovni považovaná za pozitívny príklad hodný nasledovania. Získala mnohé ocenenia, napr. Mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka, Ocenenie svetovej banky za komplexné riešenie problému minorít, Cenu EÚ za rómsku inklúziu, Cenu European Enterprise Awards a ďalšie.
S Vladimírom Ledeckým sme sa rozprávali o komplexnom prístupe samosprávy Spišského Hrhova k rozvoju obce a dozvedeli sme sa, čo môžu robiť samosprávy a starostovia, aby boli ľudia v obciach šťastní a spokojní.
Aká bola situácia v Spišskom Hrhove pred šestnástimi rokmi, keď ste sa stali starostom? S akou motiváciou ste nastupovali do úradu?
Pred šestnástimi rokmi v Hrhove neboli siete, nebola dostatočne vybudovaná kanalizácia a vodovod. Takmer polovicu obyvateľov tvorili Rómovia. Bývali bez vody, v špine. Obec mala vtedy necelých sedemsto obyvateľov. Ľudia sa sťahovali preč. Chcel som, aby sa tento trend otočil, aby sa obec vyvíjala a rástla.
Dnes má Spišský Hrhov vyše 1500 obyvateľov. Ako je možné, že Hrhov poprel prevládajúci trend v regióne – vyľudňovanie menších obcí a sťahovanie sa do väčších miest? Čo pritiahlo do obce ľudí, ktorí dnes tvoria viac ako polovicu jej dnešných obyvateľov?
Vytvorili sme im dobré podmienky na bývanie. Dali sme im možnosť získať lacné pozemky so sieťami, čo spolu s možnosťami podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania vytvorilo výhodné podmienky, aby si mohli postaviť domy. Aktívny prístup obce je základ a na tom staviame ďalej. Stále prebieha aj výstavba obecných nájomných bytov.
Akým spôsobom ste usmerňovali novú výstavbu? Ako sa obec vysporiadavala s prílevom nových obyvateľov?
Vzniklo spolu dvanásť nových ulíc. Prvé ulice sme vytýčili sami, ale zistili sme, že na masívny rozvoj nestačíme a dali sme si vypracovať a schváliť územný plán. Chvalabohu, urobili sme plán včas, takže ak bude obec aj naďalej rásť a postupne sa pozemky zastavajú podľa rozvojového zámeru, veríme, že sa myslelo na všetko potrebné pre približne 2500 obyvateľov.
Zapojili sa noví obyvatelia do života obce?
Myslím si, že áno. Dôkazom môže byť aj to, že viac ako polovica miestneho zastupiteľstva sú noví obyvatelia. Nárast obce bol plánovaný, takže sme postavili materskú škôlku, rozšírili základnú školu, zriadili sme centrum voľného času, základnú umeleckú školu, aby deti nemuseli voziť inam a mali dôvod tu tráviť čas. Snažíme sa často robiť množstvo rôznych neformálnych spoločných akcií, napríklad festival „Harhovske čuda a zabaviska“, rôzne súťaže a rekordy. Vytvárať príležitosti na stretávanie, rozprávanie sa – to je oveľa dôležitejšie ako investičné akcie. Akcie, ktoré robíme, majú ľudia veľmi radi, zúčastňujú sa ich v hojnom počte. Aj tí, čo sa nepoznajú, si tam sadnú k sebe, porozprávajú sa. Je to atmosféra pohody a priateľstva, ľudia majú možnosť tvoriť spolu nové veci. Minule si na jednej ulici urobili „ulicovicu“, aby sa noví susedia, pochádzajúci z rôznych končín regiónu, spoznali.
Pre výstavbu ste pripravili viac ako 500 stavebných pozemkov a postavili 70 bytov. Kto tieto práce realizoval?
Naša obecná firma – sociálny podnik. Je hlavným motorom fungovania obce. Keď sme podnik zakladali, investovali sme doň z obecného rozpočtu. Výnosy sa mali investovať naspäť do podniku, aby sme udržali vytvorené pracovné miesta. Bol to taký pokus – povedali sme si, že keď to nevyjde, už to nebudeme skúšať. Vedeli sme, že mnohí dlhodobo nezamestnaní v našej obci síce nemajú prácu, ale sú šikovní. Identifikovali sme v obci a v okolí veľa nevyužitých zdrojov a rôzne činnosti, ktoré mohli naši ľudia robiť – opravovať cesty, čistiť lesy, kosiť nevyužité pozemky, stavať, poznali rôzne remeslá… Keď sme prijímali ľudí, najskôr sme si odskúšali, čo a ako kvalitne vedia robiť, až potom sme ich najali nastálo. Ale nehľadeli sme na to, či sú bieli alebo Rómovia. Dnes robí v obecnom podniku päťdesiat ľudí. Každý kto chce a vie pracovať, pracuje. Keď ľudia idú po ulici a vidia, že aj Rómovia sú zamestnaní a tiež šikovní – lebo urobili za deň napríklad kus nového chodníka, tak sa stane, že ich zamestnajú aj na nejakú prácu doma, alebo si objednajú službu obecnej firmy. Oproti komerčným firmám dokážeme stavať veľmi lacno. Máme toľko práce, že by sme vedeli zamestnať aj dvakrát toľko ľudí. Ale snažíme sa pracovné miesta nielen vytvárať, ale hlavne dlhodobo udržiavať.
Od začiatku ste postupovali podľa sedemročného Plánu sociálneho a hospodárskeho rozvoja obce. Ako vznikal tento plán? Kto sa na ňom podieľal?
V tom čase sme boli jedna z prvých obcí na Slovensku, ktoré skúšali vytvoriť takúto stratégiu. Vypracovala ho s nami nezisková konzultačno-vzdelávacia organizácia ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj, zavolali sme si aj príslušných odborníkov. Dôležité však bolo, že sa do tvorby plánu zapojili miestni obyvatelia zo všetkých skupín a rôznych oblastí života obce. Asi šesťdesiat ľudí na ňom priamo spolupracovalo. Každá záujmová skupina, formálna alebo neformálna, do plánu vniesla to svoje. Zapojili sa rôznorodé skupiny, takže nikto si nemohol presadiť svoje záujmy na úkor iných. Úžasné bolo, že sme zapojili do plánovania aj Rómov. Vtedy sme zistili, že rómska problematika sa dá riešiť aj koncepčne. Našim cieľom bolo, aby boli všetci ľudia v obci šťastnejší a spokojnejší.
Ako sa vám podarilo ľudí zapojiť?
Vedeli sme, že musíme ľudí zaujať. Z celej obce sme vytipovali niekoľkých, ktorých som osobne navštívil ja alebo môj zástupca, a požiadali sme ich, aby sa zapojili. A viete – keď k vám príde starosta osobne je predsa iné, ako keď pošle pozvánku. Zafungovalo to, ľudia poctivo chodili na stretnutia a počas celého procesu sa zapájali. Jediný problém bol, že nechceli veriť, že to, čo sme naplánovali, sa môže podariť. Dnes sa už nikto nesmeje tomu, čo plánujeme, lebo ľudia videli, ako sa všetko z prvého plánu vydarilo – napríklad sme postavili obecné kúpalisko. Teraz už sme pomaly na konci druhého plánu a o dva roky budeme tvoriť tretí.
Aké kroky ste urobili pre zlepšenie zamestnanosti? Ako sa zmenila situácia Rómov?
Naša obec sa nevenuje Rómom prioritne. Ale keď robíme kanál, robíme ho pre celú dedinu, aj pre nich, keď robíme vodu, tak tiež pre všetkých. Pre tých Rómov, ktorí mali úplne nevhodné bývanie, sme postavili bytovku. Ale ostatným sme pomohli, aby si sami opravili svoje domy a aby sa mohli pripojiť na vodu, pozháňali sme lacnejší stavebný materiál… Mnohí Rómovia sa zamestnali v obecnej firme a poplatok za prípojku a nové kúpeľne tak mohli postupne splácať.
Problémom nie je, či je dieťa rómske alebo biele. Ale je rozdiel medzi špinavým a smradľavým dieťaťom a čistým, voňavým dieťaťom. Je rozdiel umývať deti v studenej vode z vedra a teplou z vodovodu. Deťom z rodín, v ktorých sa zavedením vodovodu zlepšila hygiena, sa zvýšil prospech v škole. V súčasnosti nemáme ani jedno dieťa v špeciálnej škole. Rómske deti máme na strednej škole, máme už aj vysokoškolákov. To predtým nebolo zvykom.
Do Spišského Hrhova za vami často prichádzajú pre inšpiráciu a radu aj z iných samospráv.
Chodia za mnou starostovia, ktorí už pochopili, že napätia a problémy medzi (slovenskou) majoritou a (rómskou) minoritou im nevyrieši štát, ale musia si ich vyriešiť sami. Keď to na lokálnej úrovni ľudia nechcú, ak sú akosi zablokovaní, tak to nevyriešia žiadne peniaze od štátu ani od EÚ. Hlavne posledné dva roky je záujem zo strany starostov, ktorí sa snažia robiť podobné kroky. 25 až 30 obcí sa vydalo podobným smerom.
Čo môže očakávať Hrhovčan, keď príde s nápadom alebo požiadavkou na úrad?
Nikdy som nikomu nepovedal, že „na to nemáme peniaze“. Keď sa zdroje hľadajú, tak sa nájdu. Ľudia vedia, že môžu prísť na úrad, za starostom alebo za poslancami, že sa ich požiadavkami niekto bude zaoberať. Zistili sme, že ľudia chcú veci, ktoré vieme zrealizovať – aj keď za menej peňazí – ale sú takým naštartovaním, jedna akcia budí ďalšiu. Každú jednu iniciatívu treba podporiť. Každú vec vyskúšať, či zafunguje. Hlavná starosť starostu je ľudí zapájať do činností v rôznych oblastiach. Podporujeme také rozmanité činnosti ako motokrosový klub, hasičov, futbal, ekologické aktivity aj jazdecké preteky… Obec je živý organizmus, potrebuje „potravu“, aby žila, a poslancov a starostu, aby ju zabezpečili, boli proaktívni. Trvalo mi to pár rokov, ale pochopil som, že to nie je o vode a kanalizácii, ale že úlohou starostu je pýtať sa ľudí, čo ich robí spokojnejšími a šťastnejšími. A aj tých, čo sa nezapájajú, sa spýtať prečo, a vymyslieť niečo pre nich. Tiež oslovujem osobne ľudí, čo majú dobrú myšlienku, robia niečo zaujímavé, či neurobíme niečo spolu pre obec.
Čo môže podľa vás samospráva robiť, aby si budovala dôveru obyvateľov? A čo by mal robiť starosta, aby sa obec stala lepším miestom pre život?
Celý náš samosprávny systém je založený na získavaní dôvery. Poviem jeden príklad z tisíc: Keď naša obecná firma robí na zákazke za obecné peniaze, nikto nás nemôže napadnúť, že sme ju zadali netransparentne, alebo že firma zobrala za robotu priveľa peňazí… Lebo je to naša, obecná firma, tá to urobí a peniaze sa naspäť vrátia obci aj s ďalšími benefitmi. Nie je to však len o formálnej transparentnosti, ale o zapojení ľudí. Keď sú od začiatku zapojení, rozumejú tomu, čo sa deje, šíria informácie ďalej a potom nikto nemá problém.
Starostovia sú rôzni. Ja stále behám po svete. Vždy keď niekam idem, prinesiem nejakú inšpiráciu a potom to skúšame. Samospráva by nemala hľadieť len na to, aké činnosti má „predpísané“. Všetko, čo zákon nezakazuje, môže robiť navyše. Keď to tak nevníma starosta, mali by iniciatívu prevziať poslanci. Treba chodiť s otvorenými očami, počúvať ľudí a prinášať nové podnety… Do samosprávy by sme si mali voliť ľudí, ktorí sú inšpiratívni, prichádzajú s novými myšlienkami. Potom sa niečo podarí.
PhDr. Vladimír Ledecký (1966, Levoča) absolvoval Katedru sociálnych vied na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 1998 je starostom obce Spišský Hrhov. Prostredníctvom spoločnosti AVLEON sa venoval tvorbe plánov sociálneho a hospodárskeho rozvoja pre obce Klčov, Domaňovce, Dravce, Doľany, Studenec, Hruštín, Zakamenné, Novoť a iné. Je tajomníkom Združenia miest a obcí Spiša a projektovým manažérom MVO Spiš združenie pre obnovu a rozvoj regiónu. Pripravil a realizoval projekty Model vzájomnej prepojenosti akčných skupín nezamestnaných na Spiši v oblasti cestovného ruchu (Phare 0009/03), Model rozvoja a aktivácie ľudských zdrojov prostredníctvom systému aktívnej činnosti (Fond sociálneho rozvoja), EQUAL – Šanca odsúdeným a ďalšie. Vzdeláva sa v oblasti manažmentu ľudských zdrojov, environmentálnych projektov EÚ, ekonomiky a sociológie.
Festival reSITE 2015 se uskuteční 18.–19. června pod tématem Sdílené město.Mezi již potvrzenými vystupujícími jsou například architekt James Corner, autor krajinného řešení kultovního newyorského parku High Line nebo americký urbanista, spisovatel a vizionář Michael Sorkin, vedoucí neziskové organizace Institut pro městské plánování.
