Potrebnosť verejných investícií do kultúry sa zdá byť neoddiskutovateľnou súčasťou mestských politík. V prístupoch jednotlivých miest však nájdeme značné rozdiely: od nesystémových až po rozvojové a vizionárske. Helsinki, populáciou porovnateľné s Bratislavou, podporujú kultúrne projekty formou grantov každý rok vo výške 17 miliónov eur. To je mimochodom viac, než celý rozpočet novovzniknutého Fondu na podporu umenia s celoslovenskou pôsobnosťou. O investíciách slovenského hlavného mesta do kultúrnej scény je zatiaľ ťažko hovoriť. Ponúka sa preto otázka: prečo to tí Fíni robia? Nedeje sa u nás niekde chyba? Nie je krátkozraké považovať kultúru za luxus, na ktorý v rozpočtoch našich miest stále akosi „neostáva“ dosť peňazí? Alebo je tých prostriedkov dosť aj v našich podmienkach, no dali by sa využiť efektívnejšie?
O tom, akú rolu môže hrať kultúra v rozvoji miest, sa už popísalo mnoho štúdií, v ktorých sa dajú vypozorovať dve základné línie: kľúčový vplyv kultúry na kvalitu života (well-being) a identitu, ako aj podiel tzv. kreatívnej ekonomiky na hospodárskom a sociálnom raste.
Niektoré závery stoja za pripomenutie:
- Kultúra v širšom zmysle sa spája prakticky so všetkými ľudskými aktivitami – je preto základom, nie nejakou nadstavbou fungovania spoločnosti. Zdravý a prosperujúci kultúrny ekosystém v meste dodáva životom ľudí kvalitu a zmysel. Participácia na kultúre v rôznych podobách, či už pasívna alebo aktívna, má vplyv na celkovú spokojnosť obyvateľstva, umožňuje ľuďom sebarealizáciu a naplnenie, prispieva k rastu.
- Kultúra má podiel na vytváraní identity miest, identifikácie a hrdosti obyvateľov ako aj „brandingu“ mesta, je schopná pretvárať lokality a dodať špecifický charakter a atraktivitu aj problémovým a zanedbaným oblastiam. Kvalita a dizajn verejného priestoru majú zásadný vplyv na správanie a pohodu ľudí.
- Kultúra má schopnosť združovať a motivovať, je tmelom, ktorý spája komunity a udržuje spoločenstvo pokope – tento jav sa nazýva sociálna súdržnosť. Zároveň má pozitívny efekt pri prevencii sociálne patologických javov ako je kriminalita či závislosti.
- Kultúra, umenie a kreatívne odvetvia majú priamo aj nepriamo vyčísliteľný ekonomický prínos, prispievajú k tvorbe pracovných miest a sú motorom turistického ruchu. Pražské Quadriennale scénografie a divadelného priestoru si napríklad dalo spraviť výskum, podľa ktorého mal festival dopad na zvýšenie obratu českej ekonomiky o vyše 12 miliónov eur. Avšak treba zároveň brať do úvahy, že uvažovať o kultúre a kreatívnej ekonomike iba v číslach by znamenalo prehliadať podstatnú časť práve oných nevyčísliteľných vplyvov na spoločnosť, ktoré nie je možné dosiahnuť inak. Experti tvrdia, že kreativita a kultúra generujú tzv. spillover efekty, teda širšie dopady na iné oblasti, ktoré nie sú vždy ľahko vystopovateľné: okrem spomínaných dôsledkov prinášajú napríklad nové znalosti, skúsenosti, transfer nových ideí a inovácií, či prepájanie medzi rôznymi oblasťami so synergickým efektom. Z prítomnosti aktívnych, talentovaných a tvorivých obyvateľov profituje každé mesto, ktoré ich vie podporiť a udržať.
Je známe, že verejné investície do kultúry sa môžu viacnásobne vrátiť, či už priamo vo finančnom prínose, alebo v ďalších pozitívnych dopadoch. Aby však priniesli želaný rozvojový efekt pre mesto v globálnom i lokálnom konkurenčnom prostredí, treba investovať múdro, na čo treba mať tiež k dispozícii dostatočné dáta o prostredí. A v tomto sa naše sídla často líšia od svojich západných, ale aj niektorých východnejších protipólov: kým „múdre mestá“, medzi ktoré už pár rokov patria napríklad aj viaceré balkánske aglomerácie ako Záhreb či Plovdiv, pristúpili k strategickým krokom a moderným koncepciám, mnohé slovenské (ale aj české) municipality zaspali dobu a v prístupe ku kultúre prevláda zotrvačnosť. Veľká časť miest si nesie z minulosti bremeno v podobe skostnatených inštitúcií, slabých a málo kompetentných úradov, neschopných ochrániť umelecké diela pred zničením a industriálne pamiatky pred developerským búraním, nekvalitného verejného priestoru plného vizuálneho smogu, a tiež mizivej lokálnej podpory občianskych kultúrnych aktivít, ktoré tak neprežijú viac ako pár sezón. Rozšírené je tiež presvedčenie, že stratégie nie sú potrebné, pretože všetko predsa funguje samo – alebo, že kultúru už máme pokrytú mestskými príspevkovými organizáciami, ktoré síce neprinášajú inovácie ani nepokrývajú všetky potreby, no spravidla zhltnú väčšinu rozpočtu. Brzdou zmien býva tiež zdanlivo logický pohľad, že na kultúru „nie sú peniaze“, pretože najprv treba opraviť cesty a kanalizáciu. Koncepčné uvažovanie a odborne podložené rozhodnutia sú stále pomerne výnimočné. Dôsledkom býva nevyužitie ľudského potenciálu, plytvanie zdrojmi a celkové zaostávanie za vyspelejšími regiónmi, ktoré vedia, ako na to. Občania si potom právom kladú otázku, či takto má vyzerať mesto, ktoré všetci chceme.
Problém je samozrejme hlbší a nedá sa vyriešiť na počkanie. Je v našom vzťahu k samým sebe a k prostrediu, v neujasnenom spoločnom záujme, vo vzdelávaní na rôznych úrovniach a napokon často aj v nedostatku skúseností, rozhľadu a know-how ľudí na kľúčových postoch. Zmene k lepšiemu však nahrávajú aj u nás viaceré faktory: sociológovia hovoria o vzostupe urbánnych hnutí a aktívnych občanov v nedávnej dobe, kulturológovia o celosvetovom náraste počtu participatívnych mestských kultúrnych politík – teda takých, ktoré vznikajú po dôslednej analýze prostredia, v konzultáciách s odborníkmi i aktérmi z praxe. Ale v prvom rade môžu veľa zmeniť najmä osvietení komunálni politici s vôľou a víziou, ktorí majú skutočný záujem veci pohnúť a dokážu spoluprácou s aktívnymi občanmi a odborníkmi vytvoriť udržateľné podmienky pre rozvinutie potenciálu svojho mesta.
www.kulturnabratislava.sk
www.krekovic.info
