Je to naozaj iba o peniazoch?
Vladimír Jurík, redaktor Smart Cities
Vo všeobecnosti platí, že v realizácii cyklotrás na Slovensku zaostávame. Vidíme to pri cestách na bicykli do susedných štátov. Hovorí sa o tom, že dôvodom sú chýbajúce finančné zdroje. Je to ale naozaj iba o peniazoch? Naši susedia – najmä v českej republike ich financovali zväčša z eurofondov. V čom je teda na Slovensku problém? Mali snáď naši susedia v minulom programovom období iné eurofondy ako my?
O svoje bohaté skúsenosti s organizovaním cyklodopravy, prípravou a koordináciou koncepčných materiálov týkajúcich sa cyklotrás, ale aj s praktickými skúsenosťami, získanými prácou s predstaviteľmi samosprávy, tretieho sektora, ako aj štátnej správy sa s nami podelil národný cyklokoordinátor Ing. Peter Klučka, pracujúci na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Na úvod si pomôžem známym výrokom: „O peniaze ide až v prvom rade.“ Pri všetkej úcte k tomuto tvrdeniu si dovoľujem poznamenať, že k zásadnej zmene v budovaní cyklotrás môže prísť predovšetkým až po všeobecnej zmene v našom myslení v uznaní cyklistickej dopravy ako druhu rovnocenného s ostatnými druhmi dopravy a to na všetkých úrovniach verejného života. Štátna, regionálna a komunálna samospráva, správcovia komunikácií, projektanti, investori, polícia, verejní dopravcovia, médiá, výskumné inštitúcie, ale aj vodiči motorových vozidiel, chodci a cyklisti by mali začať vnímať cyklistov ako jedných z riadnych účastníkov cestnej premávky so všetkými právami, ale pochopiteľne aj povinnosťami. Cítim, že sa to pomaly mení. Vidím v tom nádej do blízkej budúcnosti. Napríklad aj v efektívnom využívaní zmienených eurofondov.
Jazda na bicykli sa stala trendovou záležitosťou. Je vidieť zmenu životného štýlu u obyvateľov. K nej patrí aj zvýšený záujem o možnosť cestovať na bicykli do zamestnania. Prečo to nefunguje, dokonca aj tam, kde už cyklotrasy sú?
Nie celkom sa stotožňujem s označením zvýšeného záujmu o bicyklovanie ako trendovej záležitosti. Skôr vnímam bicyklovanie ako prirodzenú potrebu ľudí využívať bicykel ako každodenný dopravný prostriedok na cestu do práce, školy, za nákupmi, zábavou a podobne. Nech už sú dôvody vzrastajúceho počtu cyklistov v slovenských mestách a obciach akékoľvek – ekologické, ekonomické, zdravotné alebo sociálne.
Je to aj o záujme zamestnávateľov vytvoriť cyklistom zodpovedajúce podmienky v práci (cyklostojany, sprchy, cyklogaráže, prezliekárne, v budúcnosti možno aj finančná motivácia ekologicky zmýšľajúcich zamestnancov). Ale je to aj o záujme kompetentných (projektanti, investori, polícia, samosprávy) uvažovať v širších súvislostiach pri vytváraní podmienok pre plynulú a bezpečnú jazdu pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Začnime preto myslieť v súlade so zásadami udržateľnej mobility. Inými slovami robme všetci všetko preto, aby sme sa v meste cítili všetci príjemne.
Uvediem malý negatívny príklad. V januári aj v slovenských mestách napadol sneh a snaha správcov komunikácií bola zacielená iba na údržbu cestnej siete. Tých málo cyklistických komunikácií bolo hneď vedľa očistených cestných komunikácií pod vrstvou utlačeného a následne zmrznutého snehu. Viem, nejazdí nás v zime veľa, ale mohlo by viac, keby sme skúsili rozmýšľať a hlavne konať v „obrátenom garde“. O nahrnutí snehu na okraje chodníkov tak, aby autá mohli prechádzať a chodci preskakovať hŕby snehu, aby sa dostali na druhú stranu ulice, alebo k dopravnému prostriedku, by sme mohli rozprávať ešte veľmi dlho, všakže.
A stačí tak málo. Vo vyspelom svete okolo nás najprv odhrabú chodníky pre peších, potom cyklistické komunikácie a následne cesty pre motorové vozidlá.
To nie je o nedostatku peňazí. To je o prístupe k človeku a k trvalo udržateľnej mobilite. Vo všeobecnosti o kvalitnejšom živote nás všetkých.
Myslíte, že sa na tom môže niečo zmeniť v novom programovom období na čerpanie eurofondov, v rokoch 2014–2020?
Som presvedčený, že áno. Integrovaný regionálny operačný program je konečne „stavaný pre ľudí“. Niežeby tie predchádzajúce neboli, ale konečne už v jeho názve je zakomponovaný prvok integrácie ako komplexne poňatej podpory rozvoja slovenských miest a obcí. Počnúc samotnou nemotorovou, predovšetkým cyklistickou dopravou, ale aj pešou a verejnou osobnou dopravou a koniec koncov aj tou individuálnou, ale v rozumnej miere vo vzťahu k parkovacím možnostiam, priepustnosti cestnej siete. Každý druh dopravy má v danom priestore svoje miesto v komplexne poňatom pláne udržateľnej mobility so snahou o podporu predovšetkým alternatívnych druhov dopravy. Významné miesto v IROP-e má v rámci koncepcie verejného priestoru aj verejná zeleň, parkovacie priestory, miesto pre oddych, kultúru, nákupy a odpočinok, ale aj podpora informatizácie verejnej správy. Priam sa mi žiada povedať, že konečne je spokojný občan a kvalita života na popredných miestach nášho záujmu.
Podotýkam však zároveň, že IROP, ako aj ostatné operačné programy v novom programovom období, nie je všeliek. Je potrebné vytvárať podmienky pre podporu rozvoja mestskej mobility na všetkých úrovniach štátnej, regionálnej a komunálnej správy.
Môžete povedať pár dobrých príkladov zo zahraničia, prípadne z Českej republiky, ktorá nám je zo susedov najbližšia?
Radšej raz vidieť ako stokrát počuť (čítať). Odporúčam preto navštíviť české mestá Pardubice, Brno, Prahu, Ostravu, kde už cyklista začína byť skutočne vnímaný ako plnohodnotný účastník cestnej premávky. Kde sú už samozrejmosťou rozvinuté služby pre cyklistov a kde sú cyklisti skutočne aj vítaní. V spomínaných mestách sa prelína možnosť použiť bicykel ako dopravný prostriedok a zároveň aj ako prostriedok na využitie voľného času.
Využitie zrušených železničných tratí na výstavbu cyklistických chodníkov, funkčný systém mestskej požičovne bicyklov, spojenie cykloturistiky s poznávaním prírodných krás, kultúrnych a technických zaujímavostí okolia, dobré a prehľadné cyklistické značenie, vrátane základných informácií o okolí s možnosťou napojenia sa na najbližšie spojenia verejnou osobnou dopravou MHD a vlaky. Nedá mi nespomenúť moderný systém parkovania bicyklov (Hradec Králové), ale aj v iných mestách, kde pred každou železničnou stanicou, resp. v blízkosti prestupných terminálov, sú už určené plochy na odstavenie a uzamknutie bicykla, vrátane bezbariérového prístupu na vlakové nástupištia a pod. Toto nie je maličkosť! Bezpečné parkovanie bicyklov je pre rozvoj mestskej cyklodopravy rovnako dôležité, ako samotné budovanie bezpečných cyklotrás. Práve vyriešené parkovanie bicyklov v uzamykateľných boxoch, alebo v cyklogarážach presvedčilo množstvo obyvateľov západných miest, aby dali prednosť doprave do zamestnania na bicykli pred pomalšou dopravou vlastným autom. Dnes mnohí z nich jazdia do práce na bicykli aj v zime. Mestá sa tomu prispôsobili.
Začnime teda za riekou Moravou. Dá sa tam pohodlne dostať bicyklom po pár hodinách šliapania. A poznávať a učiť sa, učiť sa a učiť sa.
Ale inšpirovať sa dá, samozrejme, aj Viedňou, Budapešťou, Kodaňou, Amsterdamom, Berlínom, Parížom…
Pomohla by rozvoju cyklodopravy na Slovensku lepšia medzinárodná spolupráca – využitie zahraničných skúseností? Čo by ste poradili mestám, ktoré by v oblasti integrovanej dopravy s prioritou cyklodopravy rady urobili zásadnú zmenu?
V Čechách existuje už niekoľko rokov „Asociácia miest pre cyklistov“. Dobrovoľná, nepolitická organizácia združujúca záujmy primátorov a starostov českých miest a obcí v oblasti podpory rozvoja nielen cyklistickej dopravy a cykloturistiky. Nazval by som to pestrým cyklistickým peletónom šliapucim spoločne do pedálov v pestrofarebnom tričku s názvom „Za lepšiu mestskú mobilitu“. Šírenie osvety takýmto spôsobom je neprehliadnuteľné a výsledky sú viditeľné. Vytvorenie podobného subjektu na Slovensku je aj mojou tohtoročnou cykloambíciou.
Domnievam sa však, že svoje miesto má aj osobný príklad a zapálenie sa pre vec u konkrétnych zodpovedných predstaviteľov miest, obcí, ale aj u ostatných zložiek spolupracujúcich pri rozvoji nemotorovej dopravy. Sadnúť si na bicykel a prejsť sa na miesta „o ktorých sa hovorí“ by malo byť v dobrovoľnej pracovnej náplni každého projektanta, investora, policajta... Som rád, že takéto príklady už vidno aj u nás. A výsledok v zmene myslenia a konania je vidieť okamžite .
Je o vás známe, že využívate každú príležitosť na jazdu na bicykli – do práce, prípadne aj služobnú cestu – v kombinácii s vlakom. Aká je vaša skúsenosť ako používateľa – cyklistu? Čo by ste navrhovali urgentne zmeniť?
Krátko a stručne. Zmena k lepšiemu sa postupne dostavuje. Menej nechápavých až agresívnych vodičov. Viac primátorov a starostov, ktorí okrem roky zaužívanej vety: „To nepôjde, viete aké my máme dôležitejšie problémy. Napríklad v doprave? Musíme rozširovať cesty, stavať parkoviská a podobne,“ prichádzajú s konkrétnymi riešeniami v oblasti zlepšenia mestskej mobility. A nezostávajú iba pri nápadoch. Idú krok za krokom za naplnením svojich predstáv.
A čo by som urgentne zmenil ? Od zajtra by som zrušil paragraf v príslušnom legislatívnom dokumente, ktorý umožňuje parkovanie na chodníkoch. Vráťme konečne chodníky chodcom!